Právny základ

Právny základ pre používaný softvér v EÚ

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (Curia) z 3. júla 2012 (C-128/11) je predaj softvéru povolený bez fyzického dodania dátového nosiča (CD/DVD/Pendrive). Licenčné kľúče možno prenášať v elektronickej podobe a predaj nepoužitých softvérových licencií a prenos použitých licencií je legálny bez ohľadu na to, či sa nachádzajú na disku softvéru, či ide o COA alebo elektronický licenčný kľúč.  Výrobca softvéru nesmie brániť ďalšiemu predaju svojich licencií a tomu, aby sa tým jeho programy ďalej používali, vrátane verzií OEM, Retail a Volume alebo „ESD“ verzií stiahnutých z internetu.

Autorské právo výrobcu softvéru týkajúce sa licencie sa vyčerpá, keď prvýkrát predá alebo distribuuje svoj softvér (zánik práva). V rámci Európskej únie (EÚ) je povolený predaj volume, komerčných, oem licencií a voľný obchod s elektronickými licenciami. (C-128/11., ECLI:EU:C:2012:407, EU 2001/29/EK, 28., 2009/24/EK)

Z článku 5 ods. 1 smernice 2009/24 vyplýva, že v prípade neexistencie osobitného zmluvného ustanovenia sa na rozmnožovanie počítačového programu nevyžaduje súhlas tvorcu programu, ak je takéto rozmnožovanie potrebné na používanie počítačového programu osobou, ktorá ho oprávnene nadobudla, a používa na určený účel vrátane opravy chýb.

 

Keďže nositeľ autorských práv nemôže namietať proti ďalšiemu predaju rozmnoženiny počítačového programu, v súvislosti s ktorým bolo právo tohto nositeľa na rozširovanie vyčerpané v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 2009/24, je potrebné stanoviť, že druhý nadobúdateľ tejto rozmnoženiny a všetci ďalší nadobúdatelia sú oprávnenými nadobúdateľmi tejto rozmnoženiny v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2009/24.

 

Súdny dvor Európskej únie

Otvorenie TLAČOVEJ SPRÁVY č. 94/12

Luxembursko, 3. júla 2012 (oficiálny zdroj: curia.europa.eu)

"V dnešnom rozsudku Súd uvádza, že zásada vyčerpania práva na rozširovanie sa uplatňuje nielen vtedy, keď nositeľ práv rozširuje rozmnoženiny svojho programu na dátovom nosiči, ako je CD-ROM alebo DVD, ale aj vtedy, keď ho rozširuje po stiahnutí zo svojej webovej stránky."

"Ak nositeľ autorských práv sprístupní svojmu zákazníkovi rozmnoženinu počítačového programu, či už hmotnú alebo nehmotnú, a zároveň udelí svojmu zákazníkovi právo používať túto rozmnoženinu na dobu neurčitú uzavretím licenčnej zmluvy za úhradu poplatku, tento nositeľ autorských práv predá túto rozmnoženinu a vyčerpá svoje výlučné právo na rozširovanie. Takáto záležitosť zahŕňa prevod vlastníctva rozmnoženiny. Nositeľ práv preto nemôže následne namietať proti ďalšiemu predaju tejto rozmnoženiny, aj keď licenčná zmluva ďalší predaj zakazuje.“

O použitom (second hand) softvéri môžeme hovoriť, keď používateľská licencia na softvér pochádza od predchádzajúceho koncového používateľa a nie je distribuovaná priamo cez obchodné kanály výrobcu alebo jeho distribútora.

„Second hand” alebo „re-marketing” softvéri sa vo veľkej miere opätovne uvádzajú na trh ako použité licencie, v súvislosti s likvidáciou európskych spoločností, so zatváraním prevádzkární, s vyraďovaním, s nákupom nových softvérov, vo forme licencií oddelených od nefunkčných, rozobraných počítačov. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora z 3. júla 2012 (C-128/11) výrobcovia softvéru nemôžu zakázať ďalší predaj použitých alebo nepoužitých softvérových licencií, aj keď to zakazuje EULA alebo používateľ súvisiace programy stiahol z internetu.

 

Autorské práva výrobcu softvéru zanikajú (zánik práva) prvým predajom, tým nemôže zabrániť ďalšiemu predaju a používaniu, keď už raz softvér uviedol na trh. Ak nositeľ autorských práv predá rozmnoženinu softvéru a udelí používateľovi právo na jej používanie, vyčerpá svoje právo na jej rozširovanie.

 

Nemecký Spolkový súdny dvor (BGH)

Ako sa očakávalo, 11. decembra 2014 Nemecký Spolkový súdny dvor (BGH) rozhodol, že ak kupujúci zakúpil licencie na základe zmluvy, ktorá umožňuje používanie viacerých rozmnoženín daného softvéru, je povolený ďalší predaj objemových (Volume) licencií, ak pôvodný kupujúci urobil predmetné rozmnoženiny nepoužiteľnými (vymazal ich), a aj v prípade, ak daná licencia nebola vôbec použitá.

Rozhodnutie BGH z 11. decembra 2014:

"Pri ďalšom predaji rozmnoženín softvéru stiahnutých z webovej stránky vlastníka autorských práv sa nevyžaduje, aby následný kupujúci dostal fyzický nosič obsahujúci použitú rozmnoženinu počítačového programu; stačí, ak si následný kupujúci stiahne rozmnoženinu programu z webovej stránky vlastníka autorských práv."

Opäť sa potvrdilo, že sa zákazníci nemusia obávať výrobcu softvéru čo sa týka kupovania a používania softvéru z druhej ruky. Podľa Komory verejného obstarávania v Münsteri žaloby o zdržanie sa konania alebo o náhradu škody týkajúce sa používania softvéru na základe licencií na druhotné použitie už nie je možné na základe rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu BGH brať objektívne. Okrem toho BGH vysvetlil, že nebol žiadny dôkaz o finančnej strate výrobcu softvéru.

Použité licencie sa nelíšia od nových licencií a použitý softvér nie je rozpoznateľný od nového softvéru.

Rozsudok Európskeho súdneho dvora aj rozhodnutie BGH je konečný.

 

Zákony a smernice vzťahujúce sa na prenos

  • Súdny dvor Európskej únie, 2012, rozhodnutie C-128/11. (Vyčerpanie práva na rozširovanie, pojem oprávnený nadobúdateľ).
  • Smernice Európskeho parlamentu 2009/24/ES a 2001/29/ES (O právnej ochrane počítačových programov).
  • Nariadenie EP 910/2014/EÚ a Nariadenie vlády 137/2016 (13.VI.). (O pravidlách digitálneho overovania.)
  • 1/2018 (VI. 29.) ITM Nariadenie vlády. (O pravidlách digitálnej archivácie.)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES

„Právna ochrana počítačových programov - Distribúcia použitých počítačových programov stiahnutých z internetu - Smernica 2009/24/ES - Článok 4 ods. 2 a článok 5 ods. 1 - Vyčerpanie práva na rozširovanie - Pojem »oprávnený nadobúdateľ«”


Z uvedených dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

  • 1) "Článok 4 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov sa má rozmuieť v tom zmysle, že právo na rozširovanie rozmnoženiny počítačového programu zaniká, ak nositeľ autorských práv - ktorý povolil stiahnutie tejto rozmnoženiny z internetu na dátový nosič, a to aj bezplatne -, udelil právo na časovo neobmedzené použitie rozmnoženiny, ktorú vlastní, za odmenu zodpovedajúcu hospodárskej hodnote tejto rozmnoženiny.
  • 2) "Článok 4 ods. 2 a článok 5 ods. 1 smernice 2009/24 sa má rozumieť v tom zmysle, že v prípade ďalšieho predaja užívateľskej licencie - ktorá zahŕňa aj ďalší predaj rozmnoženiny počítačového programu stiahnutého z internetovej stránky nositeľa autorských práv -, ktorú spomínaný oprávnený pôvodne udelil prvému nadobúdateľovi bez časového obmedzenia a za odmenu zodpovedajúcu ekonomickej hodnote uvedenej rozmnoženiny jeho diela, druhý nadobúdateľ spomínanej licencie a každý ďalší nadobúdateľ licencie sa môžu odvolávať na vyčerpanie práva na rozširovanie v zmysle článku 4 ods. 2 tejto smernice, a preto ich možno považovať za oprávnených nadobúdateľov v zmysle článku 5 ods. 1 tejto smernice, ktorí majú právo na rozširovanie podľa posledne uvedeného ustanovenia.